Každý majiteľ psa si občas položí rovnakú otázku. Má ma môj pes naozaj rád, alebo som pre neho len ten človek, ktorý každý deň naplní misku granulami? Je to celkom prirodzená úvaha. Psy nám totiž nevedia povedať, čo cítia. Nepovedia nám, že nás majú radi alebo že sa pri nás cítia bezpečne. Namiesto slov používajú svoje správanie. A práve v tých najobyčajnejších momentoch sa často skrývajú tie najväčšie prejavy dôvery.
Možno si ani neuvedomujete, koľko maličkostí vám váš pes každý deň hovorí. Nie štekaním, ale pohľadom, postojom alebo tým, kde si vyberie miesto na oddych. Mnohé z týchto vecí robí úplne automaticky a práve preto ich často prehliadame. Ak sa však na ne pozriete trochu pozornejšie, zistíte, že váš štvornohý kamarát vám dáva najavo oveľa viac, než ste si doteraz mysleli.
Jedným z najväčších prejavov dôvery je okamih, keď pes pokojne zaspí vo vašej blízkosti. Nemusí ležať priamo na vás. Stačí, že si vyberie miesto vedľa gauča, pod stolom alebo pri posteli. V prírode je spánok pre zviera jedným z najzraniteľnejších okamihov. Ak pes pri vás zaspí hlbokým spánkom, občas sa mu trasú labky alebo potichu sníva, znamená to jediné – cíti sa bezpečne. Vie, že nemusí byť v strehu, pretože ste nablízku vy.
Ešte väčším prejavom dôvery je situácia, keď si ľahne na bok alebo vám ukáže brucho. Brucho patrí medzi najcitlivejšie časti tela psa. Ak ho bez obáv odhalí, znamená to, že vám verí. Veľa ľudí si myslí, že každý pes v tej chvíli automaticky chce škrabkanie po bruchu. Nie vždy je to pravda. Niektorí si iba užívajú pocit bezpečia. Ak ich začnete hladkať a oni sa odtiahnu, neznamená to, že vás nemajú radi. Len vám dali najavo dôveru, nie pozvánku na masáž.
Veľmi zaujímavý je aj očný kontakt. Psy sa do očí nepozerajú len preto, že niečo chcú. Ak sa na vás pes pokojne pozrie počas odpočinku alebo pri spoločnej chvíli, vytvára tým silnejšie puto. Vedci dokonca zistili, že pri dlhšom pokojnom očnom kontakte sa u psa aj človeka uvoľňuje oxytocín, často označovaný ako hormón dôvery a blízkosti. Je to podobný hormón, ktorý posilňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Aj preto sa niekedy stačí na svojho psa usmiať a máte pocit, akoby ste si rozumeli úplne bez slov.
Možno ste si všimli, že vás pes počas prechádzky pravidelne kontroluje. Aj keď je pustený na voľno, každú chvíľu sa otočí, pozrie sa, kde ste, a až potom pokračuje ďalej. Mnohí ľudia si myslia, že je to len naučené správanie. V skutočnosti je to jeden z prejavov silného vzťahu. Pes nepotrebuje byť stále nalepený na vašej nohe. Stačí mu vedieť, že ste tam. Práve vy ste jeho orientačný bod a človek, ku ktorému sa vždy rád vráti.
Podobne to funguje aj doma. Nie každý pes musí ležať na gauči vedľa svojho majiteľa. Niektorí si radšej nájdu miesto o pár metrov ďalej. Zaujímavé však je, že si často vyberú presne taký kút, odkiaľ na vás vidia. Môžu pokojne spať alebo oddychovať, ale zároveň majú prehľad o tom, kde sa nachádzate. Nie je to kontrola. Je to pocit istoty.
Mnohí psi majú aj jeden nenápadný zvyk. Jemne sa vás dotknú labkou. Stane sa to pri pozeraní televízie, pri práci za počítačom alebo počas hladkania. Nie preto, že by niečo potrebovali. Jednoducho chcú byť na chvíľu s vami v kontakte. Je to ich spôsob, ako povedať: „Som tu a je mi pri tebe dobre.“ Niektoré psy si dokonca položia hlavu na vaše koleno alebo sa o vás oprú celou váhou. Pre človeka je to obyčajný dotyk, pre psa však veľmi prirodzený spôsob prejavenia blízkosti.
Ďalším krásnym znakom dôvery je radosť z vášho návratu. Nemusí ísť o prehnané skákanie alebo štekanie. Sledujte celé telo psa. Uvoľnený chvost, veselé oči, rýchle kroky smerom k vám alebo snaha priniesť obľúbenú hračku hovoria jasnou rečou. Pes sa neteší preto, že ste otvorili dvere. Teší sa preto, že ste sa vrátili práve vy.
Niektoré psy vás dokonca začnú nasledovať po dome. Ak ste čítali náš predchádzajúci článok, viete, že to nemusí znamenať separačnú úzkosť. Veľmi často ide o obyčajnú potrebu byť pri človeku, ktorému dôverujú. Nemusia byť nalepení na každom kroku. Stačí im vedieť, že ste nablízku. Práve preto vás sprevádzajú z kuchyne do obývačky alebo si ľahnú pod stôl, keď pracujete.
Dôvera sa prejavuje aj pri hre. Pes, ktorý vám prinesie svoju obľúbenú hračku, vám vlastne odovzdáva niečo cenné. Nehovorí tým iba: „Poď sa hrať.“ Hovorí aj: „Verím ti natoľko, že ti dávam svoju najobľúbenejšiu vec.“ Rovnako je to pri spoločnom preťahovaní lanom. Mnohí ľudia sa boja, že pes bude agresívny. Pravdou však je, že pes, ktorý sa počas hry ovláda, pustí hračku na povel a stále sa k vám vracia, vám prejavuje veľkú dôveru.
Zaujímavé je aj to, ako pes reaguje v neznámom prostredí. Ak sa ocitne na novom mieste a po chvíli sa príde postaviť vedľa vás alebo sa vás jemne dotkne, nehľadá ochranu preto, že je slabý. Hľadá ju preto, že ste pre neho bezpečný prístav. Rovnako ako malé dieťa sa občas pozrie na rodiča, aby si overilo, že je všetko v poriadku, robia to aj psy.
Treba si však uvedomiť, že každý pes prejavuje dôveru trochu inak. Labrador bude možno neustále vyhľadávať kontakt a ležať vám na nohách. Husky môže byť oveľa samostatnejší. Francúzsky buldoček vás bude sledovať po celom byte, zatiaľ čo border kólia si radšej ľahne o pár metrov ďalej, ale stále vás bude pozorovať. Neexistuje jeden správny spôsob. Dôležité je poznať svojho psa a všímať si jeho bežné správanie.
Dôvera sa nedá kúpiť ani vynútiť. Nevznikne po jednej prechádzke ani po jednej maškrte. Buduje sa každý deň. Každým spoločným výletom, pokojnou komunikáciou, hrou, trpezlivosťou aj tým, že pes vie, čo od vás môže očakávať. Čím viac sa pri vás cíti bezpečne, tým viac vám začne dôverovať.
A možno práve preto sú tie najkrajšie chvíle so psom úplne obyčajné. Keď večer leží pri vašich nohách, pokojne spí, občas otvorí jedno oko, aby skontroloval, či ste stále vedľa neho, a potom spokojne zaspí ďalej. V tej chvíli vám vlastne povedal všetko, čo ste chceli vedieť.
Možno nikdy nevysloví slová „mám ťa rád“. Ale svojím správaním vám to bude hovoriť každý jeden deň. Stačí sa naučiť jeho reči rozumieť.
