Powered by Smartsupp
Nemôžete vyplniť toto pole

Prečo je tvoj pes nervózny (a ty si si to ani nevšimol)

Myslíš si, že tvoj pes je v pohode? Že keď nešteká, nevrčí a „nič nerobí“, tak je všetko OK? Pravda je, že veľa psov je v strese každý deň – len to nevyzerá tak, ako si väčšina ľudí predstavuje.

Pes totiž nekričí. Nepríde za tebou a nepovie, že mu je to nepríjemné. On to ukazuje jemne. Oblizne sa, zívne, odvráti hlavu alebo zrazu spomalí. A ty ideš ďalej, lebo si povieš, že sa nič nedeje. Lenže práve v tej chvíli ti pes niečo hovorí – len ho nepočúvaš.

Predstav si úplne bežnú situáciu. Ideš na prechádzke, oproti ide iný pes. Tvoj pes trochu spomalí, možno sa oblizne a pozrie inam. Ty to neriešiš a ideš rovno ďalej. Lenže on ti práve naznačil, že sa necíti komfortne. Nemá kam uhnúť, je na vodítku a musí to zvládnuť. Tak to v sebe drží… až kým to raz neprerastie do reakcie.

Alebo doma. Príde návšteva a hneď ide psa hladkať. Tvoj pes odvráti hlavu, trochu sa odtiahne, možno si oblizne pysky. Väčšina ľudí to berie ako „hanblivosť“ alebo si to ani nevšimne. Lenže pes tým hovorí, že mu to nie je príjemné. A keď to pokračuje, môže začať vrčať alebo sa ohnať.

Ďalší príklad – deti. Dieťa sa rozbehne k psovi, chce ho objať alebo hladkať. Pes stuhne, pozrie bokom, zívne. Dospelý povie „to nevadí, on je dobrý“. Lenže pes už dávno ukazuje, že mu to vadí. A toto sú presne situácie, kde vznikajú problémy.

Alebo úplne jednoduchá vec – venčenie. Pes ide vedľa teba a zrazu spomalí alebo sa zastaví. Ty ho potiahneš, lebo „ideme ďalej“. Lenže možno len nechce ísť bližšie k niečomu, čo ho znervózňuje – iný pes, človek, hluk.

A potom príde moment, keď pes začne štekať, ťahať alebo vybehne. A ty si povieš, že „zrazu sa pokazil“. Lenže ono to nebolo zrazu. Len si si nevšimol tie malé signály predtým.

Veľa ľudí si myslí, že dobrý pes je ten, čo „vydrží všetko“. Lenže často je to len pes, ktorý nemá inú možnosť, než to vydržať. A to sa skôr či neskôr niekde prejaví.

Dobrá správa je, že to vieš zmeniť rýchlo. Nemusíš robiť nič komplikované. Stačí začať vnímať tie malé veci. Keď sa pes oblizne, zívne alebo odvráti pohľad, spomaľ. Daj mu priestor. Neťahaj ho do situácie, ktorá mu nie je príjemná.

Nie je to o tom byť perfektný. Je to o tom začať počúvať.

Najväčší rozdiel medzi ľuďmi, ktorí majú pokojného psa, a tými, ktorí stále riešia problémy, je jednoduchý – tí prví si všímajú signály skôr, než vznikne problém.

Tvoj pes s tebou komunikuje každý deň. Otázka je len jedna: počúvaš ho?

Ak chceš môžeš si prečítaj aj  článok Kožné choroby psa /alergia,  svrab, pleseň/

Diskusia (0)

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Nevypĺňajte toto pole: