Každý majiteľ psa chce pre svojho štvornohého parťáka len to najlepšie. Kupujeme kvalitné krmivo, chodíme na prechádzky, hráme sa s ním a snažíme sa, aby mu nič nechýbalo. Napriek tomu robíme chyby, ktoré vznikajú skôr z dobrej vôle než z nevedomosti. Väčšina z nich sa opakuje v takmer každej domácnosti a často si ani neuvedomujeme, že môžu ovplyvniť správanie alebo zdravie nášho psa.
Jednou z najčastejších chýb je objímanie. Ľudia objatie vnímajú ako prejav lásky, no psy ho nemusia chápať rovnako. Niektorým je príjemné, iné ho iba trpia a dávajú to najavo jemnými signálmi, ako je odvracanie hlavy, oblizovanie nosa alebo stuhnutie tela. Oveľa viac si väčšina psov užije pohladenie, spoločnú hru alebo pokojne strávený čas so svojím človekom.
Rovnako často robíme chybu pri jedle. Kúsok šunky alebo syra zo stola sa môže zdať ako nevinná odmena, ale pes si veľmi rýchlo spojí stolovanie s príležitosťou niečo získať. Začne žobrať, čakať pri stole alebo sa dokonca dožadovať jedla. Navyše nie všetky potraviny, ktoré sú bezpečné pre človeka, sú vhodné aj pre psa.
Veľa majiteľov si myslí, že psa unaví dlhá prechádzka. Pohyb je síce dôležitý, ale pes potrebuje zamestnať aj svoju hlavu. Čuchanie, hľadanie pamlskov, jednoduché hlavolamy alebo učenie nových povelov ho často unavia viac ako niekoľko kilometrov chôdze. Práve mentálna aktivita pomáha predchádzať nude, ničeniu nábytku či nadmernému štekaniu.
Ďalšou častou chybou je trestanie psa až po tom, čo sa niečo stalo. Každý to pozná – prídete domov a roztrhané papuče alebo rozhádzaný odpadkový kôš vás poriadne nahnevajú. Pes však už netuší, čo urobil pred hodinou alebo dvoma. Vníma len to, že ste prišli domov a zrazu sa hneváte. Ak chceme psa niečo naučiť, odmena aj oprava správania musia prísť okamžite.
Mnohí majitelia sú zároveň nekonzistentní. Raz pes môže spať na gauči, inokedy ho z neho zháňame. Raz dostane jedlo zo stola, inokedy ho za to karháme. Psy milujú jasné pravidlá a rutinu. Ak sa pravidlá neustále menia podľa našej nálady, pes je zmätený a nevie, čo od neho vlastne očakávame.
Veľmi podceňovanou témou je aj reč tela psa. Psy spolu komunikujú neustále a často nám dávajú najavo, ako sa cítia. Poloha uší, chvosta, očí či celkové držanie tela dokáže prezradiť, či je pes pokojný, neistý alebo vystresovaný. Ak sa naučíme tieto signály vnímať, budeme svojmu psovi oveľa lepšie rozumieť a vyhneme sa mnohým zbytočným situáciám.
Nemali by sme zabúdať ani na to, že pes spoznáva svet predovšetkým nosom. Počas prechádzky nepotrebuje iba kráčať vedľa nás. Potrebuje zastaviť, ovoňať nové miesta a zbierať informácie z pachov, ktoré my ani nevnímame. Často je pre neho desať minút pokojného čuchania hodnotnejších ako rýchla polhodinová prechádzka bez jediného zastavenia.
Na záver je dobré si uvedomiť jednu vec – nikto nie je dokonalý majiteľ psa. Každý robíme chyby a väčšinou práve preto, že svojho psa máme radi. Dôležité je byť ochotný učiť sa a snažiť sa porozumieť tomu, ako pes premýšľa. Keď začneme viac vnímať jeho potreby a menej sa pozerať na svet iba ľudskými očami, náš vzťah bude silnejší a spokojnejší na oboch stranách. A presne o tom spoločný život so psom je.
