Blog o psoch a strážení domu

Poznáš ten moment. Nájdeš kliešťa, ideš ho vybrať, snažíš sa to spraviť čo najlepšie… a zrazu máš pocit, že sa niečo pokazilo. Možno sa odtrhol. Možno tam niečo ostalo. A v hlave ti beží: „Dobre som to spravil? Nemôže sa mu niečo stať?“ Ak si to práve zažil, kľud. Toto sa stáva úplne bežne. Nie každý kliešť ide von „ukážkovo“. Niekedy sa proste stane, že sa pri vyťahovaní pretrhne alebo ostane malý zvyšok v koži. A hneď máš pocit, že je zle. Lenže vo väčšine prípadov to nie je taký problém, ako to vyzerá. To, čo ľudí najviac vystraší, je myšlienka, že tam ostala „hlavička“. V skutočnosti väčšinou nejde o celú hlavu, ale o malé kúsky kusadiel. A tie sa správajú podobne ako trieska – telo si s nimi často poradí samo a postupne ich vytlačí von. Takže prvé pravidlo:👉 nepanikár Keď zistíš...

Prídeš z prechádzky, pes spokojný, všetko v pohode… a zrazu pri hladkaní nahmatáš malý hrbolček. Kliešť. Nie je to nič príjemné, ale zároveň ani žiadna tragédia – stretne sa s tým takmer každý majiteľ psa. Dôležité je vedieť, ako vybrať kliešťa psovi správne, aby si minimalizoval riziko problémov a zbytočného stresu. Kliešte sa najčastejšie objavujú po prechádzke v tráve, parku alebo lese. Veľa ľudí si myslí, že ide len o letný problém, ale realita je iná. Kliešte sú aktívne už pri nižších teplotách a často sa objavujú od jari až do jesene. Ak si chceš o tom prečítať viac, určite si pozri aj článok 👉Kedy je sezóna kliešťov – pomôže ti lepšie pochopiť, kedy je riziko najvyššie a prečo sa oplatí riešiť ochranu včas. Keď kliešťa na psovi nájdeš, nečakaj. Platí jednoduché pravidlo – čím skôr...

Veľa ľudí si myslí, že kliešte sú problém len v lete. Realita je však iná. Kliešte sú aktívne oveľa dlhšie a v niektorých prípadoch aj počas zimy. Ak chceš ochrániť svojho psa, je dôležité pochopiť, kedy je riziko najvyššie a kedy začať s prevenciou. Kliešte sa aktivujú už pri teplotách okolo 5 až 7 °C. To znamená, že ich môžeš stretnúť už skoro na jar, často v marci, niekedy dokonca aj skôr, ak je zima mierna. Najsilnejšie obdobie prichádza na jar, približne od marca do júna, keď je dostatok vlhkosti a ideálne podmienky na ich prežitie. Druhá vlna aktivity nastáva na jeseň, najmä od septembra do novembra. Po letných horúčavách, ktoré kliešťom veľmi nevyhovujú, sa opäť aktivujú a riziko sa zvyšuje. Práve preto je chybou myslieť si, že po lete je už „pokoj“. Kliešte milujú vlhké a tienis...

Kliešte sú jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa stretávajú majitelia psov. Stačí krátka prechádzka v tráve, parku alebo lese a pes si môže priniesť domov parazita, ktorý predstavuje reálne zdravotné riziko. Nejde pritom len o nepríjemné prisatie – kliešte môžu prenášať vážne ochorenia, ktoré ohrozujú psa aj človeka. Kliešte sa živia krvou a najlepšie sa im darí vo vlhkom a tienistom prostredí. Aktivujú sa už pri teplotách okolo 5–7 °C, čo znamená, že ich sezóna nezačína len v lete. Najviac ich býva na jar a na jeseň, no v miernych zimách sa môžu objavovať prakticky počas celého roka. Preto je dôležité myslieť na ochranu psa dlhodobo, nielen sezónne. Keď sa kliešť dostane na psa, väčšinou si nájde miesto, kde je koža jemnejšia – napríklad za ušami, na krku, v slabinách alebo med...

Možno si to už zažil. Vidíš psa v útulku, pozerá na teba a niečo sa v tebe pohne. Ten pohľad, ktorý nevieš úplne vysvetliť. Povieš si, že mu chceš dať lepší život. Domov, pokoj, lásku. A v tej chvíli je to úplne jasné rozhodnutie. Lenže medzi tým pocitom a realitou je dosť veľký rozdiel. Adopcia psa nie je len pekný príbeh. Nie je to „vezmem si ho a všetko bude dobré“. Je to začiatok niečoho, čo môže byť krásne… ale aj náročné, nepredvídateľné a občas vyčerpávajúce. A práve to veľa ľudí nečaká. Keď si psa prinesieš domov, prvé dni bývajú zvláštne. Niekedy je úplne tichý, akoby sa snažil byť neviditeľný. Inokedy je nervózny, nevie si nájsť miesto, chodí za tebou alebo naopak zalieza do kúta. Je to normálne. Zrazu je v úplne inom svete – iné pachy, iné zvuky, iní ľudia, iné pravidlá. Nič ...

Francúzsky buldoček je jeden z najroztomilejších psov, akých môžeš vidieť. Malý, vtipný, milý, ideálny do bytu. Presne ten typ psa, do ktorého sa človek zamiluje na prvý pohľad. A práve v tom je problém. Veľa ľudí si ho vyberie, lebo „vyzerá jednoducho“. Že to bude pohodový pes, čo si poleží na gauči a nepotrebuje veľa riešiť. Lenže realita je trochu iná – a dosť ľudí na to doplatí. Začnime tým, čo si každý všimne ako prvé – dýchanie. To typické funenie, chrápanie a „smiešne zvuky“, ktoré ľudia milujú, nie sú v skutočnosti normálne. Sú to prejavy toho, že pes má problém dýchať. Krátky nos znamená zúžené dýchacie cesty. A to má reálne dôsledky. V bežný deň to možno nevyzerá dramaticky. Ale stačí teplo, stres alebo trochu väčšia aktivita – a pes začne lapkať po dychu. V lete to vie byť a...

Prečo NIE je border kólia pre každého Border kólia vyzerá ako dokonalý pes. Je krásna, extrémne inteligentná a pôsobí, že zvládne úplne všetko. A práve preto si ju veľa ľudí vyberie. Lenže realita býva úplne iná. Problém nie je v plemene. Problém je v očakávaniach. Ľudia si často myslia, že keď je pes inteligentný, bude „ľahký“. Že sa rýchlo naučí povely a bude pokojne fungovať v bežnom živote. Lenže border kólia nie je pes, ktorého stačí vyvenčiť a hotovo. Ona potrebuje zamestnať hlavu. Neustále. Keď sa nudí, nájde si vlastnú zábavu. A tá väčšinou nebýva taká, akú chceš. Môže začať ničiť veci, naháňať všetko, čo sa hýbe, alebo si vytvorí rôzne zvláštne návyky. Nie preto, že je „zlá“, ale preto, že nemá čo robiť. K tomu si pripočítaj energiu. Toto nie je pes na krátke prechádzky okolo...

Myslíš si, že tvoj pes je v pohode? Že keď nešteká, nevrčí a „nič nerobí“, tak je všetko OK? Pravda je, že veľa psov je v strese každý deň – len to nevyzerá tak, ako si väčšina ľudí predstavuje. Pes totiž nekričí. Nepríde za tebou a nepovie, že mu je to nepríjemné. On to ukazuje jemne. Oblizne sa, zívne, odvráti hlavu alebo zrazu spomalí. A ty ideš ďalej, lebo si povieš, že sa nič nedeje. Lenže práve v tej chvíli ti pes niečo hovorí – len ho nepočúvaš. Predstav si úplne bežnú situáciu. Ideš na prechádzke, oproti ide iný pes. Tvoj pes trochu spomalí, možno sa oblizne a pozrie inam. Ty to neriešiš a ideš rovno ďalej. Lenže on ti práve naznačil, že sa necíti komfortne. Nemá kam uhnúť, je na vodítku a musí to zvládnuť. Tak to v sebe drží… až kým to raz neprerastie do reakcie. Alebo doma. Pr...

Alergia u psa je oveľa častejšia, než si väčšina majiteľov myslí. Problém je, že sa často tvári ako niečo iné – pes sa škriabe, má podráždenú kožu alebo problémy s ušami a človek si myslí, že ide o blchy alebo obyčajné podráždenie. 4 Najčastejšie si všimneš, že sa pes škriabe, hryzie alebo si neustále líže labky. Koža môže byť začervenaná, citlivá a niekedy sa objavia aj drobné vyrážky. Typické sú aj problémy s ušami – zápaly, zápach alebo časté trasenie hlavou. Niektoré psy môžu mať aj tráviace problémy, napríklad hnačku alebo citlivé trávenie. Alergie môžu mať rôzne príčiny. Často ide o potravinovú alergiu – napríklad na kuracie mäso, obilniny alebo konkrétnu zložku krmiva. Veľmi časté sú aj alergie na prostredie, ako peľ, prach alebo roztoče....

Ak sa ti zdá, že sa tvoj pes posledné dni škriabe viac než zvyčajne, nie je to len náhoda. Svrab patrí medzi časté kožné problémy a vie byť pre psa veľmi nepríjemný. Spôsobujú ho drobné parazity, ktoré sa usadia v koži a vyvolávajú silné svrbenie, podráždenie a postupne aj ďalšie problémy.   Najčastejšie si všimneš, že pes sa škriabe takmer neustále – cez deň aj v noci. Postupne sa môže objaviť začervenaná koža, chrasty, šupiny alebo miesta, kde srsť redne či úplne vypadáva. Niekedy sa pridá aj nepríjemný zápach kože a pes pôsobí nepokojne, akoby si nevedel nájsť miesto. Problém často začína nenápadne – napríklad pri ušiach, okolo očí, na lakťoch alebo na bruchu – a postupne sa rozšíri. Nie každý svrab je rovnaký. Existuje typ, ktorý je veľmi n...